K veci: otázka mi chodí po hlave už dlšie. Ale JE TO TAK. Slovenský jazyk a literatúra je ten predmet, ktorý:
všetci neznášame
ťažko sa učíme
väčšinou sa to aj tak nenaučíme
máme z neho katastrofálne výsledky
Tak je otázka na mieste: prečo je to tak? Mne to vychádza asi tak, ako je jeden vtip: Dopravný servis hlási v rádii „Vodiči pozor, po diaľnici D1 sa rúti jedno vozidlo v protismere!“ A vodič na to reaguje vetou: „No však, keby len jedno!“ Podľa mňa má tento predmet v 21.storočí splniť tieto ciele (bez dôležitosti poradia):
naučiť písať a vypĺňať základné dokumenty potrebné pre súčasný život
zlepšiť porozumenie čítaného textu, pozor nie umeleckého
ukázať základnú orientáciu v literatúre
priviesť žiakov k čítaniu kníh, k diskusii o nich tak, aby pochopili sami, ako im svet knihy obohatí život.
Ako sa to darí? No nedarí. Nič z toho sa nedarí. Posledný bod sa darí smerom opačným, vďaka hodinám slovenčiny väčšina žiakov už po knihe nesiahne (ak nemusí). Pokúsim sa pomenovať príčiny. Základná je, že obsah a smerovanie predmetu SJL vytvárali v zásade pseudoumelci - národovci, úradníci a učitelia SJL.
Pseudoumelci kedysi sami rozhodli, ktoré diela sú tými „pravými“ a hodnými, aby sme sa o nich učili. Nevyšlo. Nikdy som nepochopil, a aj som sa to mojej triednej na gympli za socializmu pýtal, prečo sa neučíme ani o jednom diele alebo autorovi, ktorých som miloval ja a moji spolužiaci. Samé výhovorky a lži.
Úradníci zasahovali vyslovene nešťastne, či už počas socializmu, ale hlavne v posledných 23 rokoch. Sami, keďže je to ich živobytie, vymýšľajú a menia stále predmet ako taký. A tie testy, ktoré potom vyrobia, tak to je neuveriteľné. Uznajte: za 90 minút 60 otázok. To je 1 a pol minúty na otázku. Ozaj si páni úradníci myslíte, že to tí žiaci čítajú a rozmýšľajú nad každou? NIE, čistá tipovačka. V teste ale použijú tak absurdné ukážky z literatúry, že jednu nestrávim ani za 20 minút. Otázky sú buď úplne idiotské, že by ich vedel aj 6-ročný chlapec. Ale častejšie, úplne stupídne a nepodstatné. Ale čo je najhoršie: ide im vraj o porozumenie textu. Text ale dajú väčšinou z umeleckého diela, a potom je tam vždy otázka, z ktorej sa všetci smejeme aj plačeme: čo tým chcel autor povedať. Ako si po stovkách rokov niekto trúfne povedať, ako to autor myslel. Umelci sú viacmenej slobodní ľudia, čo píšu hlavne nachlastaní, prípadne inak nadopovaní, a niekedy ani sami nevedeli, čo tým chceli povedať ... Veď kúzlo poézie a prózy je hlavne v našej fantázii. Prečítame rovnaký text traja ľudia, a vzniknú z toho 3 rôzne predstavy. TOTO je podstata literatúry, a TOMUTO nikto zo zúčastnených nerozumie. Dnes by som nezmaturoval .. po desiatej otázke by som to od nervov roztrhal, tak degenerované robia tie testy.
No a učitelia ... Učiteľ slovenčiny by mal hlavne byť v duši umelec – slobodná duša, a jeho hlavná snaha by mala byť privesť deti ku knihe. U nás sú to hlavne v duši štatistici. Tu, to tam, toľko, percentá, klapky na očiach, neexistuje iný názor, všetci sme rovnakí. Nedokážu si predstaviť rozdiely medzi nami, ani ich zohľadniť v hodnotení. Toto je ich svet a podľa toho to aj tak vyzerá. Vôbec im nevadí to, čo som písal hore, práve naopak, radi sa na tom podieľajú, lebo to inak ani nevedia a je to podľa nich správne. Sami nevedia napísať báseň, článok, knihu ... lebo ak by to VEDELI, neučili by. Pre nich platí na tisíc percent vtip, že Kto to nevie robiť, to učí (a kto to nevie učiť tak ...) Navyše sú veľmi neobjektívni a subjektívni, čo ale v rámci klapiek na očiach NIKDY nepriznajú. Viem o prípadoch, kedy tú istú slohovú prácu ohodnotil jeden na 0 bodov z 20, druhý 5 a tretí 11. Prácu, ktorú napísal iný učiteľ SJL ohodnotil iný ako dobrú (3). Strašné. Na testovej otázke z maturít sami slovenčinári netušili niektoré správne opdovede. Ešte ukážka: mal som zo slohu na maturite 3 len preto, lebo som písal úvahu, a súdružka dopredu oznámila, že bude o stupeň horšia známka za úvahu. Nemala na to právo, ale klapky bránili to vidieť. Na ústnych som si vytiahol prvú tému, ktorú som bravúrne zvládol, keďže 1.otázku vie každý najlepšie, plus som použil herecký talent. Nezabralo. Na slovenčinárku nie. Mal som za 2, lebo .. sloh bol za 3. Ale neprávom, len preto, lebo som písal úvahu. V triednych knihách sú na každej škole suverénne najhoršie známky zo SJL. Vám samým to nevadí? Zápisy za správanie dávajú slovenčinári tipujem tak .. 50 percent a viac zo všetkých. A tie dôvody: šušťáky, žuvačka, fľaša a podobné kraviny. Nevedia si totiž predstaviť, že nie sme všetci rovnakí, že niekto proste na nohavice ani nemá, že ho bolí v krku a žuvačka mu pomáha, a že má poruchu ľadvín a musí piť (ale samozrejme žiakovi je nepríjemné o tom verejne hovoriť). Klapky, klapky klapky. Tu žiadam zmenu: buďme jednoducho .. ľudia .. s fantáziou, rešpektom a láskou k ostatným.
Samozrejme, toto neplatí o všetkých. Sám poznám osobne skvelých slovenčinárov, ktorí sa snažia a vážim si ich. To ostatné im veľa nedovoľuje. Prosím, moji známi, nehľadajte sa v texte, a neútočte za to na mňa pod cudzími menami. Neposielajte mi okľukou maily alebo odkazy, podpásové údery nesúvisiace s témou. Nedávajte do diskusie moje chyby, zlé skutky či vlastnosti (ja o nich viem, a vďaka mojej otvorenosti o nich vedia všetci, ale nijako nesúvisia s témou), na to si prosím vytvorte svoj vlastný blog, pod svojím menom. Mne nejde o to sa do niekoho navážať, mám rád každého človeka, ktorému ide o dobrú vec pomáhať iným ľuďom. Ide mi o to, aby výučba zatiaľ - úplne zbytočného a žiakov zo škôl a od knihy vyháňajúceho - predmetu nabrala svoj zmysel. A priviedla človeka ku knihe. Kniha je nový svet, ktorý stojí za to objaviť, a tak želám žiakom, aby ich slovenčina od sveta fantázie, predstáv a krásy neodradila.
