Možno sa to nezdá, ale som optimista, ktorý hľadá aj v týchto veciach niečo pozitívne .... Ale narobím sa pri tom ... :D Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Obvykle triedny na tomto mieste pripomína prácu a všetko čo Vás čaká, aké to bude ťažké a podobne. Som si ale istý, že toto vy už viete, a že to zvládnete. Chcem Vám pripomenúť aspekt života, ktorý sa ním vinie až do jeho konca.
Ak ti vzkypí žlč po prečítaní otázky v nadpise, tak si isto slovenčinár. Si, bol si alebo budeš. Alebo ... je ešte jedna možnosť, ale ... tú radšej nenapíšem.
Už mám plné zuby ako sa zo všetkých strán dozvedám, že 26.11 budem štrajkovať. To je megadrzosť, že si to dovolia tvrdiť bez akýchkoľvek podložených informácií. Súkromné "televízie" naisto tvrdia, že citujem 126 000 zamestnancov školstva bude 26. štrajkovať. STV to aspoň zjemnila, vraj 50 až 60 percent bude v štrajku. Odkiaľ tieto čísla berú? Klamete, klamete, klamete.
Nedávno som v nedeľu ozaj nemal čo robiť, tak som sa vybral do kina. A konečne som si vybral film 3D. Moja premiéra. 7E = cena jak pre našinca na dôchodku. Okuliare do ruky pri vchode. Čakal som tie papierové, červeno-modré. Boli veľké, ťažké a bezfarebné. Nasadil som si ich pri reklame, v ktorej mi to nakázali. Zaujímave. Iné. Zážitok nový. Len teda nechápem, prečo ako jediný v sále som si tie okuliare muse pravidelne dávať na pár sekúnd dole kvôli začínajúcej bolesti hlavy. No čo, asi to tak má byť. Ale .. to je vedľajšie. Film bol kreslený a volal sa .. Ako si skrotiť draka.
Neuveriteľným spôsobom som sa dostal k tomuto textu. Keďže práve beží prvé finále, je to dosť aktuálna info. Celý list som nepísal ja, ale autokratívny, prísny, bossovský .. a neviemVRAJaký .. otec Paulíny Ištvancovej. Osobne. Tu je:
V prvom rade sa priznávam, že som kresťan - katolík. Vierou. V druhom, že udalosti, ktoré spomínam sa stali už dávnejšie. Odvtedy o nich často uvažujem a žasnem. A po tretie týmto nechcem podrývať autoritu Cirkvi, ani ju nijako dehonestovať, práve naopak.
Tentokrát to nie je o vláde. Ani o stranách, ani o politike. Ale o bežných a samozrejmých veciach. Pre človeka - občana. Samozrejmých všade, len nie u nás. Sme blbí. Necháme za seba rozhodovať a riadiť neschopných a lenivých babrákov. Asi si to zaslúžime. Kamarát ma poprosil, či s ním nejdem do Nemecka, že si tam chce kúpiť auto. A potrebuje niekoho, kto mu ho dovezie. Ešte som taký zážitok nemal, tak prečo nie. Išli sme. Všetko prebehlo podľa plánu. Mám o skúsenosť viac. Teda možno o viac. Ale jedna ma teda zarazila riadne. Tam príjemne, pri predstave našich podmienok už menej. Posúďte:
V tomto roku som precestoval Európu viac, ako doteraz. Osobným autom, a väčšinou po diaľniciach. Ako inak. Boli to dlhé cesty, diaľnice cestu zjednodušujú aj urýchľujú. Ale na každej jednej ceste, v každom štáte, som často zažíval chvíle, z ktorých mi vyplynula otázka v nadpise. Načo sú ťahačom kamiónov spätné zrkadlá?
Doteraz som si myslel, že zariadenia ako útulkok pre zvieratá sú zriadené hlavne pre zvieratá, aby sa nepotulovali a aby sa pre ne našlo miesto v rodinách. Po návšteve trnavského psieho útulku som ostal tak šokovaný, že si to už nemyslím.
Sem-tam pozerám správy na Markíze. Vlastne nepozerám, ale konzumujem večeru a tak to pri tom sledujem - pozerá mama. 20. apríla som v titulku zazrel text: Rekordér z pod Tatier opäť za mrežami. Keď ho tam fúkli tretí krát, odfotil som si to, že to ukážem kolegovi slovenčinárovi.
Toto som chcel napísať už po prvom zhliadnutí tzv. show Elán je Elán. Ale napadlo ma, nebol by som asi celkom férový, na základe 1 večera odsúdiť všetko. Čakanie sa ukázalo ako zbytočné a oddialenie rozhodnutia nepozerať to ma pripravilo o niekoľko hodín života. Aj Vás? Aby som bol presný, dôvody budem číslovať, pričom čísla neznamenajú poradie dôležitosti.
Naozaj sa už nestačím roky čudovať. Asi som prosto socialistický typ človeka. Asi mi ostalo vzdelanie s politickou ekonomikou ako predmetom na škole. Ale aj tak si myslím, že to, čo robí s cenami Slovnaft, je neuveriteľné. A ešte viac, že mu to všetci papáme. A tankujeme. Blbci.
